1.3 Možnosti pripojenia k internetu

Technológie pripojenia k internetu

Pripojenie k internetu realizuje poskytovateľ služieb internetu (ISP = Internet Service Provider), pričom môže využiť veľmi rôznorodé technológie, v závislosti od lokality. Z globálneho hľadiska sa môžeme stretnúť s týmito spôsobmi pripojenia domácností:

• vytáčané spojenie (dial-up): u nás je už dávno minulosťou, realizovalo sa analógovou telefónnou linkou a zvukovou moduláciou, rýchlosti boli do 56 kb/s, neskôr boli nahradené digitálnym ISDN spojením;
• DSL (digital subscriber line): je následník niekdajšej ISDN linky, v súčasnosti sa u nás používajú moderné varianty ADSL2+ a VDSL a je to základné pripojenie, ktoré by malo byť dostupné prakticky všade, rýchlosť je závislá na vzdialenosti od ústredne, reálne maximum cca 15/1 a 90/10 Mb/s v ideálnych podmienkach;
• káblové pripojenie: kým v niektorých krajinách je pre domácnosti dostupný len koaxiálny kábel (s limitom cca 300 Mb/s), u nás je častejšie do obydlia privedený medený ethernetový alebo optický kábel, ktorého rýchlostný potenciál neobmedzuje;
• mobilné pripojenie: prostredníctvom mobilných operátorov a sietí 4G/LTE a 5G;
• bezdrôtové pripojenie cez WISP: bezdrôtové pripojenie miestnym ISP, ktoré je možné realizovať seriózne cez licencované frekvenčné pásmo (s garanciou) alebo amatérsky zneužívaním voľných frekvencií bez akejkoľvek garancie rýchlosti;
• satelitné pripojenie: má zmysel len v osamelých lokalitách krajín s riedkym osídlením, prípadne na chatách hlboko v horách - hoci je prenosová rýchlosť pomerne vysoká, doba odozvy (latencia) je tiež veľmi vysoká, čo predstavuje problém (s on-line hraním, či hlasovou komunikáciou).

Pripojenia, ktoré používajú obojstrannú moduláciu (v realite DSL a koaxiálny kábel), majú z technicko-racionálnych dôvodov asymetrické rýchlosti, teda obmedzenú rýchlosť odosielania (upload) v prospech vyššej rýchlosti prijímania (download). Keďže bežný domáci používateľ je predovšetkým konzumentom internetového obsahu, toto nastavenie je rozumným kompromisom a pokiaľ je pomer rýchlostí do cca 10:1, nespôsobuje komplikácie. Rýchlosti sa zvyknú udávať v tvare download/upload, napríklad 50/10 Mb/s.

Domáce pripojenia majú obvykle dve rýchlostné obmedzenia:

• agregácia 1:N: na prípojku nejakej kapacity je pripojených N-násobne viac klientov, ako by pripadalo prostým rozdelením rýchlosti - reálne to nie je až taký problém a bežne sa používa pomer 1:10 až 1:20 bez badateľného dopadu;
• umelé zníženie rýchlosti uploadu: jedná sa o obmedzenie, ktoré nevyplýva z technickej nutnosti, ale z obchodného modelu v zmysle „kto potrebuje rýchle odosielanie, prevádzkuje servery, a teda si má zaplatiť biznis pripojenie“.

V prípade firemných „biznis pripojení“ je možné dohodnúť symetrické rýchlosti (pokiaľ to daná technológia umožňuje), či dokonca si prenajať vlastnú vyhradenú linku / optické vlákno.

V súčasnej dobe sa môžeme bežne stretnúť s tým, že poskytovateľ internetu je zároveň aj poskytovateľom televízie, či telefónnej siete - teda jediným káblom je možné doručovať rôzne služby, a to cez jedinú zmluvu. Takúto sieť, ktorá spája rôzne typy služieb, označujeme ako konvergentná sieť.

Pojem „konvergentná sieť“ označuje v inom kontexte aj úplne iné situácie - napríklad v oblasti dynamického smerovania, či neurónových sietí.

Praktické poznámky k internetovému pripojeniu

Slovensko patrí ku krajinám s výbornou dostupnosťou internetového pripojenia a s veľmi vysokou rýchlosťou aj pre bežné domácnosti - väčšina domácností si môže zriadiť gigabitové pripojenie a mať privedený optický kábel až do svojho obydlia. Napriek tomu môžu mať jednotlivé lokality aj v rámci rovnakého mesta, či obce, výrazne odlišné možnosti pripojenia k internetu cez poskytovateľov internetu (ISP).

V našej krajine je všade dostupné DSL pripojenie (ADSL alebo aj VDSL) a obvykle aj mobilné pripojenie. V mestách bývajú k dispozícii pripojenia káblom - optickým, ethernetovým (z praktického hľadiska je to jedno) alebo koaxiálnym (rýchlostný limit je nižší, no už sa od tohoto typu média ustupuje). Niekde je možné využiť aspoň bezdrôtové pripojenie cez miestneho WISP. Poskytovateľom internetu sa oveľa viac oplatí budovať infraštruktúru v husto osídlených štvrtiach mesta (bytovky / paneláky) a veľmi neradi sa púšťajú do pripájania riedko osídlených odľahlých končín. Preto je pre zobrazenie ponuky ISP obvykle nutné zadať presnú adresu.

Pri porovnávaní ponuky jednotlivých ISP stačí „bežným používateľom“ porovnať ceny a ponúkané rýchlosti. V dnešnej dobe je neobmedzený objem dát už samozrejmosťou na pevnom pripojení - pozor však na mobilné pripojenia (4G/LTE, 5G), tie môžu mať mesačné dátové limity.

Medzi „bežných používateľov“ sa určite nezaraďujú zdatní IT-čkári, a teda ani študenti našej školy. 🙂 Preto musíme dôkladnejšie skúmať ponuku, prečítať si aj podrobnosti, „často kladené otázky“, prípadne sa na skúsenosti popýtať iných vyspelých zákazníkov.

Nižšie uvedené poznámky boli získané na základe osobných skúseností a tiež na základe skúsenosti pokročilejších študentov v nejakom čase. Situácia sa môže priebežne meniť (dúfajme, že k lepšiemu), preto si treba aktuálny stav overiť.

Zaujímať nás môže napríklad:

• dostupnosť IPv6: v súčasnosti poskytuje Orange, UPC len na domácich pripojeniach bez verejnej IPv4 adresy, Telekom a 4KA vôbec;
• dostupnosť vlastnej verejnej IPv4 adresy (hoci dynamickej): Orange a 4KA už neposkytuje - zdieľa sa viacerými zákazníkmi, Telekom poskytuje;
• možnosť priplatiť si za statickú IPv4 adresu (alebo aj viac): obvykle možné jednu adresu za cca 3 - 6 € mesačne, no niekedy to znamená zrušenie IPv6 a prípadne nutnosť prechodu do drahšieho „biznis“ pripojenia (v ktorom je možné prenajať si aj adresné bloky);
• možnosť zapojiť si vlastný smerovač: zväčša je treba ponechať dodané zariadenie a požiadať o jeho prepnutie do transparentného režimu „bridge“, v prípade Orange je to za poplatok alebo so stratou IPv4 konektivity;
• možnosť vytvoriť si IPv6 tunel (ak nie je dostupná IPv6 konektivita): cez káblové zariadenie od UPC to nie je možné (resp. extrémne pomalé), v prípade Telekom to je možné len cez zariadenie Huawei (nie Sagecom).

Ako zistím, či mám IPv6?
Podrobnostiam sa budeme venovať neskôr, ale zatiaľ stačí jednoduché overenie napríklad cez webový test IPv6.

Pokiaľ niektorý poskytovateľ poskytuje IPv6 adresu, či verejnú IPv4 adresu, ešte to nemusí znamenať, že bude aj dostupná! Napríklad Orange síce poskytuje IPv6, no keďže na svojom firewalli blokuje prístup ku zákazníkovi, túto veľkú výhodu nemôžeme plnohodnotne využiť - nemôžeme si sprístupniť domáci server (NAS, Raspberry Pi), nemôžeme sa pripojiť domov cez VPN…

Objektívne meranie rýchlosti internetového pripojenia

Vďaka konkurenčnému boju sa slovenskí poskytovatelia internetu predháňajú v tom, kto ponúkne akú prenosovú rýchlosť. Zákazníci sú však niekedy sklamaní z reálnej rýchlosti, ktorú zistili meraním, často je však ich sklamanie spôsobené nesprávnym postupom merania. Ak chceme zmerať rýchlosť internetového pripojenia objektívne, mali by sme:

• pripojiť sa cez kábel, nie Wi-Fi (rýchlosť Wi-Fi môže byť aj výrazne nižšia);
• odpojiť všetky ostatné zariadenia (môžu práve realizovať iné prenosy);
• presvedčiť sa, či na meracom počítači neprebiehajú iné dátové prenosy (v správcovi úloh, či na smerovači);
• skontrolovať, či merací počítač nemá CPU zaťažený naplno (v správcovi úloh);
• skontrolovať, či smerovač nemá CPU zaťažený naplno (v rozhraní smerovača, ak má takú možnosť);
• merať voči serveru umiestnenému v sieti nášho ISP a nie voči najbližšiemu, určenému geolokáciou (môže byť u iného ISP s pomalým peering prepojom);
• rozlišovať reálnu rýchlosť prenosu všetkých údajov (vrátane metadát v hlavičkách) a užitočných prenášaných údajov (rozdiel môže byť aj cca 10 %, závisí od okolností).