1.1 Smart technológie a Home Assistant

Úvodné slová o smart technológiách

V dnešnej dobe sme svedkami masívneho nárastu „inteligentných“ zariadení, ktoré pomáhajú v automatizácii (nielen) domácnosti, či aspoň prinášajú nejakú formu pohodlia. Len zriedka sa zariadenia správajú skutočne inteligentne (obzvlášť v porovnaní so schopnosťami umelej inteligencie) a skôr ide len o automatizáciu v zmysle „ak sa vykoná nejaká akcia, či nastane nejaká udalosť alebo viaceré udalosti / okolnosti, tak spusti nejakú reakciu“, čo má od skutočnej inteligencie ešte pomerne ďaleko. Preto je azda lepšie takéto zariadenia označovať anglickým prívlastkom „smart“. V českom jazyku sa ustálilo označenie „chytré“ zariadenia, no v slovenčine zatiaľ podobné slovné spojenie chýba. Podobne je to aj s označením domácnosti, ktorá smart zariadenia využíva - je to inteligentná domácnosť, či smart domácnosť? Nie je dôležité hrať sa so slovíčkami (dalo by sa polemizovať aj o slovách „technológia“ a „technika“), ale treba si uvedomiť, že smart technológie nemusia byť (a obvykle ani nie sú) prepojené s umelou inteligenciou.

Jedným z problémov súčasnej doby v súvislosti so smart technológiami je skutočnosť, že zariadenia sú roztrieštené medzi mnoho vzájomne nekompatibilných systémov. S trochou nadsádzky možno konštatovať, že každý výrobca používa svoj vlastný systém, a teda i vlastnú aplikáciu prepojenú s vlastným cloudom, v ktorom si musíme zriadiť ďalší a ďalší účet. Ďalším problémom je skutočnosť, že medzi ľuďmi už rastie averzia nielen voči samostatným aplikáciám na všetko možné, ale aj voči cloudu ako takému - neradi zverujú údaje a riadenie svojej domácnosti niekomu cudziemu, aj z obavy pred zneužitím zo strany prevádzkovateľa, aj z obavy pred získaním kontroly zo strany potenciálneho útočníka.

Hoci je teda možné prevádzkovať smart domácnosť aj bez akýchkoľvek technických znalostí - stačí kupovať zariadenia od jedného výrobcu a používať ich dodanú aplikáciu, my sa na vec pozrieme inak - pokúsime sa integrovať rôzne zariadenia v našom vlastnom domácom systéme - bez potreby cloudu, plne pod našou kontrolou. Tieto zariadenia si môžeme kúpiť hotové alebo si ich po kúpe trochu upraviť, či kúpiť len akési polotovary a dokončiť si ich podľa našich predstáv alebo si dokonca všetko vytvoriť sami.

Home Assistant

Systémov pre spravovanie smart zariadení, ich integráciu a automatizáciu smart domácnosti existuje mnoho, niektoré z nich sú uzavreté pre výrobky jedného výrobcu, niektoré sú prevádzkované výhradne v cloude a niektoré nie sú príliš známe, rozšírené, a teda ani podporované. Home Assistant je bezplatný, otvorený (open-source) systém, ktorý môžeme prevádzkovať aj v lokálnej sieti bez potreby cloudu, či úplne bez prístupu k internetu. Je veľmi rozšírený u používateľov a obľúbený aj u vývojárov, takže je k nemu k dispozícii mnoho rôznych doplnkov. Možno nie je najkrajší, možno ani najlepší, ale určite je skvelý pre IT nadšencov, ktorí sa chcú poriadne „pohrať“ s rôznymi smart zariadeniami a automatizáciou.

Z používateľského hľadiska nás zaujíma spôsob konfigurácie a ovládania - všetko je možné riešiť z webového prehliadača, no okrem webového rozhrania je k dispozícii aj mobilná aplikácia. Pokročilí sieťari (teda aj tí, ktorí prejdú kurzom Počítačové siete 2), si dokážu sprístupniť systém aj cez internet, a to bez potreby cloudu.

Varianty inštalácie Home Assistant

Keď už sme sa teda rozhodli používať systém Home Assistant, potrebujeme ho nejako získať. Možností je viac - dokonca nemusíme ani nič inštalovať a môžeme si kúpiť priamo hotovú vec - funkčný malý server s nainštalovaným systémom. Kúpiť môžeme napríklad „oficiálny“ server od tvorcov systému - Home Assistant Green, ktorý stojí zhruba 100 € a hoci nevyniká výnimočným výkonom, na bežné úlohy hravo postačuje.

Pre nás - ITčkárov a nadšencov technológií, je však príťažlivejšie zostaviť si, či kúpiť vlastný server presne podľa našich potrieb a vkusu a naň si nainštalovať systém Home Assistant. Existuje veľmi jednoduchá možnosť - označuje sa Home Assistant Operating System (HA OS) a v podstate predstavuje hotový systém, zahŕňajúci nainštalovaný operačný systém aj so systémom Home Assistant. Inštalácia v praxi vyzerá tak, že si stiahneme pripravený obraz disku pre architektúru CPU, ktorý máme v našom serveri a bežným spôsobom ho nahráme. Niekedy to znamená nahrať obraz na pamäťovú kartu cez balenaEtcher, inokedy vytvoriť bootovací flashdisk cez Rufus, no zväčša pri tom nepotrebujeme k serveru pripájať ani klávesnicu, ani monitor - všetko sa nainštaluje automaticky a konfiguráciu vykonáme už z pohodlia svojho počítača cez webový prehliadač. Veľkou výhodou je, že HA OS umožňuje nainštalovať mnoho rôznych doplnkov takpovediac „na jedno kliknutie“ - takto si môžeme v priebehu pár sekúnd nainštalovať napríklad databázový server, súborový server, grafový server, VPN server, DNS server, či vytvoriť rovnakú knižnicu, v ktorej je tento článok a mnoho iného…

Pre zoznamovanie sa so systémom Home Assistant veľmi odporúčam využiť Home Assistant Operating System aj pokročilým nadšencom IT. Pokiaľ nie je práve k dispozícii samostatný fyzický počítač, je možné využiť virtualizáciu napríklad vo VirtualBox.

Pokročilejšou možnosťou je siahnuť po kontajneri Home Assistant Container - v takom prípade však už musíme mať na serveri nachystaný funkčný operačný systém (typicky Linux) a ovládať prácu s Docker kontajnermi, čo začiatočníkom a nie veľmi pokročilým nadšencom IT nemožno odporúčať. Tento náročný spôsob prináša asi len jednu výhodu, pre niekoho podstatnú, pre väčšinu nie: máme plnú kontrolu nad operačným systémom, teda môžeme si nastaviť a nainštalovať úplne čokoľvek, dokonca aj viacej inštancií Home Assistant, ak po tom túžime (alebo potrebujeme pre výučbu 🙂). Lenže prináša aj značné nevýhody: prídeme o možnosť jednoduchej aktualizácie Home Assistant a prídeme aj o integráciu doplnkov a ich inštaláciu „jedným kliknutím“.

Na oficiálnom webe môžeme nájsť stručný prehľad rozdielov v typoch inštalácie.

Hardvér pre server Home Assistant

Hoci inštalácia Home Assistant nie je cieľom nášho kurzu, zopár poznámok k výberu vhodného hardvéru iste nezaškodí. V prvom rade treba skonštatovať, že ako server Home Assistant môže poslúžiť prakticky akýkoľvek bežný PC, pokojne aj starší, nepoužívaný. Nepotrebuje samostatnú grafickú kartu, stačí mu zopár GiB operačnej pamäte a pár desiatok GB disku. Na vyskúšanie je prijateľné všetko, no otázna je dlhodobá efektivita - takýto starší PC môže mať spotrebu desiatok wattov, pričom moderný minipočítač sa zmestí pod 10 W, či dokonca aj pod 5 W.

Preto býva obvykle výhodnejšie pre Home Assistant OS nasadiť menší a úspornejší jednodoskový počítač (SBC). Jeden, ten „oficiálny“, sme už spomínali vyššie, veľmi pohodlnú inštaláciu poskytujú všetky modely Raspberry Pi a hoci je možné úspešne nasadiť aj starý model Raspberry Pi 3 s 1 GiB pamäte, každá inštalácia a aktualizácia vcelku dlho trvá. Treba rátať s tým, že pamäťová karta microSD nie je práve najrýchlejšie úložisko a navyše „trpí“ pri častých zápisoch, čo je pri ukladaní histórie meraní (napríklad teploty) potenciálny problém z hľadiska životnosti a spoľahlivosti.

Pamäťová karta je najčastejším dôvodom zlyhania systému!

Oveľa rýchlejšie sú pamäte eMMC a ešte oveľa rýchlejšie sú NVMe disky, ktoré aj viac vydržia. Tieto faktory treba zvážiť s ohľadom na plánované nasadenie - ak niekto plánuje často kompilovať softvér cez ESPHome, ocení aj vyšší výkon CPU. Na druhej strane - nie je potrebné vyžadovať Wi-Fi a Bluetooth, pretože podstatne lepšie je server pripojiť káblom a pre Bluetooth je z hľadiska antény lepšie doplniť USB kartu s externou anténou.

Zopár tipov na šikovné malé SBC s orientačnými cenami k septembru 2025:

• Home Assistant Green sme už spomínali, je dodávaný priamo s predinštalovaným systémom a čo sa parametrov týka, je vybavený CPU Cortex-A55 (ARMv8.2) so 4× 1,8 GHz, 4 GiB operačnej pamäte a 32 GiB eMMC úložiskom, do siete sa pripája cez 1 Gb/s ethernet a predáva sa za 96 €. Podobná konfigurácia bude pri ďalších modeloch SBC označená ako „lacnejší variant“.
• Raspberry Pi 5 Model B je možné kúpiť s rôznym množstvom operačnej pamäte, má CPU Cortex-A76 (ARMv8) so 4× 2,4 GHz, má slot pre microSD, ale cez rozširujúci modul je možné pripojiť NVMe disk, do siete sa pripája cez 1 Gb/s ethernet, má aj Wi-Fi 5 a Bluetooth 5.0. Variant so 4 GiB pamäte možno kúpiť za 62 €, k tomu treba v lacnejšom variante prikúpiť aspoň 64 GB pamäťovú kartu, krabičku a napájací zdroj, čo je spolu 90 €. Drahší variant s 8 GiB pamäte a 256 GB NVMe vyjde na cca 135 €.
• Odroid C5 sa asi najviac podobá na Green, má rovnaký CPU Cortex-A55 (ARMv8.2), ale na vyššej frekvencii 4× 2,5 GHz, dodáva sa so 4 GiB operačnej pamäte, má slot aj pre microSD, aj pre eMMC a 1 Gb/s ethernet. Jeho cena je cca 69 €, no je potrebné dokúpiť aspoň 64 GB pamäťovú kartu, krabičku a 12 V napájací zdroj, takže celkovo cena vychádza tiež na cca 90 € a drahší variant nie je možné zostaviť.
• Odroid M1S má tiež CPU Cortex-A55 (ARMv8.2), ale s nižšou frekvenciou 4× 1,8 GHz, 4 alebo 8 GiB operačnej pamäte a 64 GiB eMMC úložiskom, je však vybavený aj slotom pre microSD a pre NVMe disk (M.2 2280). Do siete sa pripája cez 1 Gb/s ethernet a dodáva sa už aj s krabičkou a napájacím zdrojom. Lacnejší variant so 4 GiB pamäte vychádza cca 65 €, drahší s 8 GiB pamäte a pridaným 256 GB NVMe diskom cca 95 €, čo sú veľmi výhodné ceny.
• Odroid H4 je podstatne výkonnejší mini-PC, ktorý však už nemá mini rozmery SBC, no je ešte stále menší ako bežný stolný počítač - má 12 × 12 cm. Líši sa predovšetkým architektúrou CPU - nejedná sa o ARM, ale o x86, konkrétne je vybavený CPU Intel N97 (x86-64) so 4× 2,9 GHz. Nedodáva sa s pamäťou, ale musíme doplniť ľubovoľný modul SO-DDR5 a disk NVMe. Cena za počítač s napájacím zdrojom a krabičkou je cca 165 €, čo so 16 GiB pamäte a 256 GB NVMe diskom vychádza na cca 225 € (8 GiB sa veľmi neoplatí, cena by bola len o cca 17 € nižšia). Veľkou výhodou je možnosť pridať až 48 GiB operačnej pamäte, čo na niektoré náročné nasadenia s virtualizáciou príde vhod.